fotojanka

V októbri nájdený kocúr Muri bol u nás už niekoľko mesiacov, bol január, rozmýšlala som nad tým, že by bolo dobré, ak by mal Muri spoločnosť. Náhodou bol vyvesený v supermarkete plagátik, že darujú mačiatka, boli tam odfotené a čuduj sa svete, samé také bielo červené ako náš Muri. To bola tá pravá príležitosť pre jedno také zájsť. Chceli sme totiž mačiatko podobné ako je náš Muri v nádeji, že bude mať také samé dobré vlastnosti ako on. Proste Muri nemňauká, ani pomali nevieme, že ho máme, prieberčivý tiež nie, škrabe vzorne na škrabadle, príde sa pomaznať, nekonfliktný a veľký pohodár - taký je náš Muri.

Vybrali sme sa teda k tým ľuďom, aby sme si odniesli jedno bielo - červené mačiatko. Išli sme tam na isto a hneď sme mali dohodnutý termín u veterinára. Mali tam veľmi veľa mačiatok, no všetky mali zahnisané očká, nebol tam ani moc veľký poriadok, my sme boli ale pevne rozhodnutý. Od niekadiaľ z rohu prišlo ku mne tigrované mačiatko... Hneď sa mi veľmi zapáčilo, malo takú peknú pusinku, chcela som ho trochu pochovať a tak som sa spýtala, či ho môžem zobrať na ruky. Vložili mi ho do náručia a ja som cítila, že je to kocúrik veľmi milučký a prítulný, no skrátka maznáčik nad maznáčikov. Hneď som sa rozhodla, toho berieme. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že muž nechápal, ako to, že už mám vybraté mačiatko a k tomu tigrované. Ale rozhodnuté bolo. Na veterine sa zistilo, že mačiatko je zablšené a malo ušný svrab. Choroby sú to vyliečiteľné, uši som čistila najmenej pol roka... Kocúrik sme dali na pár dní do karantény, aby to nedostal aj Muri. Prípravky proti blchám zabrali a za dva dni ležali v karanténnej miestnosti len mŕtve blchy. Zvláštne, že náš "nový" spal prvú noc v záchodíku. Váľal sa tam a vyzeralo, že je veľmi spokojný. No začínalo to dobre, čo ak bude spávať v záchodíku a cikať na koberce? Ale nestalo sa tak, to tam bol len prvú noc, asi bol šťastný, že má taký fajnový čistunký záchodík a len pre seba. Žrať mu chutilo a na druhý deň sa maznal a robil kotrmelce, nechali sme ho oddeleného tri dni, aby to predsa trochu prešlo. Po troch dňoch už bol nedočkavý a chcel preskúmať aj to, čo je za dverami. Tak som ho zobrala a priniesla ukázať Murimu. Ten teda moc nadšený nebol, sičal a vrčal, ale poddalo sa to - za týždeň.

Nášho vtedy osemmesačného nového kocúrika sme pmenovali Tomi. Opakovala som mu to meno stále v kuse asi týždeň a pochopil, že to myslím jeho... Ináč je to pravý opak Muriho, náš malý nerv, mňaučí veľa a má prenikavý hlas... Je to nenormálna vterka a žiarlivec, proste len on... Najradšej sa nosí na rukách a leží ako bábätko v náručí. Behá za mnou ako psík a pri každej príležitosti sa vsunie do lona. Pri všetkom musí asistovať, človek nemôže ísť ani na záchod. A je nenormálne prieberčivý, granule nechce a konzervy mu chutia raz dva a chce už iné... Dali sme ho v 8 mesiacoch vykastrovať, chodí von, ale voči cudzím je plachý. Sedí pred dverami, ak práve niekde v tráve nedrží v šachu myš. To on vie, loviť myši a potom ich držať labkou v šachu tak dlho, až myš neskoná na rany sposobené jeho "hladkaním". Čítala som, že mačky sa s obäťou nehrajú, je to len prirodzený inštinkt dravca, potrebujú sa zbaviť nahromadenej dravčej energie pri love. Tomi loví myši a donesie nám ich mŕtve. Myši od A po Z. Nevedela som, že je ich toľko druhov. Malé, veľké, čierne, šedé, trojfarebné, dlhosrsté...

S Murim si rozumejú dobre, Muri je veľký, má okolo 6 kg, Tomi je malý, váži 3,6 kg, ale zdá sa, že je to "veľký šéf" našej dvojky. Je to sranda pozorovať tie ich hry... Tomi sa najradšj hrá na "skočím na teba z úkrytu" a Muri ho provokuje k naháňačke. Schová sa a ak ho Tomi nemôže nájť, tak mu dá jednu zhora labkou, akože chce povedať, aha veď tu som. A hra pokračuje.

Galéria mojich kocúrov